Keď krv ochorie

Ochorenia krvi môžu byť samostatným ochorením, často však signalizujú inú chorobu. Príznaky nikdy nepodceňujte.

Krv zásobuje kyslíkom a živinami všetky tkanivá ľudského tela. 50 – 55 percent  znej tvorí krvná plazma, ktorá obsahuje asi 90 percent vody a zvyšok sú rôzne látky: glukóza, hormóny, enzýmy, minerálne látky, odpadové látky a veľmi heterogénna skupina bielkovín: albumíny, fibrinogén (dôležitý pri zrážaní krvi), alfa a betaglobulíny, ktoré prepravujú tuky – napríklad cholesterol, či gamaglobulíny, ktoré pomáhajú zvládať zápalové ochorenia. Zvyšných 45 – 50 percent krvi tvoria špecializované bunky:

• červené krvinky – erytrocyty – žijú asi 3 mesiace, prenášajú kyslík,
• biele krvinky – leukocyty žijú len kratučko – 76 hodín, sú súčasťou imunitného systému,
• krvné doštičky – trombocyty prežívajú v cirkulácii len 4 – 7 dní, zúčastňujú sa na zrážaní krvi.

V prípade darovanej krvi to rozhodne neplatí, naopak, treba ju riadne preveriť, inak môže byť dôsledok dramatický. Realizácii myšlienky transfúzie krvi predchádzali pokusy so zvieratami. Prvý pokus o transfúziu krvi medzi ľuďmi urobil nemecký lekár Matthäus Purmann v roku 1668. Jeho objektmi boli traja vojaci. Pokus sa však skončil veľmi zle, podobne ako v mnohých ďalších prípadoch. Prelom priniesol až objav krvných skupín.

V roku 1900 rakúsky lekár Karl Landsteiner na základe aglutinácie – zhlukovania krviniek, prišiel na existenciu krvných skupín. Objavil však len tri, štvrtú, pomerne vzácnu skupinu AB objavil až český vedec Jan Janský. Bol prvý, kto správne rozdelil krv do štyroch skupín (A, B, 0, AB) podľa aglutinačných vlastností (schopnosť zhlukovať červené krvinky). Pri transfúzii krvi od darcu k príjemcovi treba dbať na zhodu krvných skupín a vykonať skúšku zlučiteľnosti. Ak nie je užívateľovi podaná správna krvná skupina, nastáva hemolýza – rozpad červených krviniek v krvi príjemcu.

Ďalším významným krokom bolo objavenie Rh faktora v roku 1939. Nezhoda v antigénoch Rh pri transfúzii krvi je život ohrozujúcou situáciou a pri špecifickej situácii nezhody medzi matkou a jej plodom môže byť príčinou hemolytickej choroby novorodenca.

Čo však delenie na krvné skupiny znamená? Krvnú skupinu určujú markery na červených krvinkách – antigény (aglutinogény). Môžu byť A, B alebo AB, alebo ani jeden. Plazma obsahuje rôzne protilátky proti špecifickým antigénom erytrocytov. Napríklad plazma človeka so skupinou A obsahuje protilátky proti antigénom B. Po zmiešaní s krvnou skupinou B (s protilátkami k antigénom A) protilátky proti antigénom A utvoria zhluky s antigénmi A – aglutinujú.

• Krvná skupina A – červené krvinky majú antigény A, v plazme sú protilátky proti antigénu B.
• Krvná skupina B – červené krvinky majú antigény B, v plazme sú protilátky proti antigénu A.
• Krvná skupina AB – červené krvinky majú antigény A a B, v plazme nie sú žiadne protilátky proti nim.
• Krvná skupina 0 – červené krvinky nemajú antigény A ani B, v plazme sú protilátky proti antigénom A a B.

Najčastejšie ochorenia krvi

Podľa hematologičky Beáty Beňovej z košickej hematologickej a transfuziologickej ambulancie k nim určite patrí anémia – chudokrvnosť. Ochorenie charakterizuje nedostatok červených krviniek a/alebo nedostatok krvného farbiva hemoglobínu, ktorý je priamym nosičom kyslíka v organizme. užívatelia s anémiou preto môžu mať ťažkosti s viacerými orgánovými systémami (dýchavica, závrate, búšenie srdca, svalová slabosť,vypadávanie vlasov…)

Príčin môže byť viacero – nedostatok železa (zvýšené straty u dievčat a žien v produktívnom veku), nedostatočné vstrebávanie železa cez tráviaci trakt, straty železa v tráviacom trakte, močom, nadmerné gynekologické krvácania, nedostatok vitamínu B 12 (porucha jeho vstrebávania v tráviacom trakte alebo znížený prísun), ďalšími komplikovanejšími príčinami môže byť nadmerný rozpad červených krviniek alebo ich nedostatočná tvorba v kostnej dreni.

Príčinou môže byť aj zlá strava

Podľa lekárky môže byť rizikom vzniku anémie aj nedostatočná konzumácia mäsa typická u vegeteriánov, cvikle, strukovín, zelenej listovej zeleniny, petržlenu, čiernych ríbezlí, brokolice.

Prejavy anémie nemusia byť špecifické, často je to:

• bledosť,
• únava,
• slabosť,
• ponámahová dýchavica,
• búšenie srdca,
• závraty až kolapsy,
• žlté sfarbenie kože a spojoviek.

Aj preto sa na ňu nemyslí a často sa hľadajú iné orgánové ochorenia a zabúda sa na obyčajné vyšetrenie krvi, dodáva lekárka. V orientačných testoch sa chudokrvnosť nemusí závažne prejaviť. Môže byť prítomná v skrytej forme.

Ak má teda užívateľ ťažkosti, lekár by mal pátrať po viacerých známkach, ktoré by anémiu potvrdili. Podľa lekárky sa klinické príznaky anémie môžu prekrývať s príznakmi iných ochorení, preto pri podozrení na anémiu musí byť užívateľ vyšetrený laboratórnymi metodikami.

Anémia môže byť nielen samostatným ochorením, ale môže aj signalizovať iné závažné ochorenia ako napríklad nádor, vredovú chorobu a pod.

Krvné zrazeniny

Ďalšími častými ochoreniami krvi sú dnes tromboembolické ochorenia. Pri nich sa obvykle v žilách ľavej dolnej končatiny tvoria krvné zrazeniny – tromby. Ak sa uvoľnia, krvou sa môžu dostať do viacerých orgánov a spôsobiť napríklad pľúcnu embóliu a pod.

Lekárka vysvetľuje, že najčastejšie sa objavujú u užívateľov po veľkých operačných zákrokoch, či u ľudí, ktorí sú dlhšie obdobie imobilní. Problém je, že tromboembolická choroba často prekvapí aj mladých, úplne zdravých jedincov po minimálnom provokujúcom faktore – napríklad ženy po nasadení hormonálnej antikoncepcie alebo mladých ľudí po dlhom cestovaní, vysvetľuje Beáta Beňová.

Vhodná prevencia:

• aktívny pohyb,
• dostatok tekutín,
• ak sa objaví dýchavica, atypická bolesť na hrudi či jednostranný opuch končatiny, možno doma ako liek prvej voľby použiť anopyrin alebo ibalgin. Čím skôr však navštívte lekára.

Vrodené predispozície ku trombóze pomôžu odhaliť hematologické vyšetrenia, správnou prevenciou sa užívateľ môže chrániť pred tromboembolickými príhodami.

Krv a rakovina

Nie malou skupinou ochorení sú nádorové ochorenia krvi. U detí sa najčastejšie vyskytuje akútna lymfoblastová leukémia. V kostnej dreni sa potláča tvorba zdravých buniek vrátane bielych krviniek a krvotvorba je nahradená nadmernou produkciou nezrelých bielych krviniek. Tie nemajú dostatočne vyvinuté obranné funkcie. Deti tak trpia nielen častými infekciami, ale postupne aj príznakmi anémie a krvácaním v dôsledku nedostatočnej tvorby krvných doštičiek.

Kedy vyhľadať lekára?

• ak dieťa máva časté infekcie s potrebou užívania antibiotík,
• ak u neho pozorujete narastajúcu celkovú slabosť,
• ak má úbytok na váhe alebo nepriberá,
• ak má bledé sliznice, alebo spontánne, bez poranenia krváca z kože a slizníc,
• ak má zväčšené lymfatické uzliny.

Netreba sa však hneď báť, upokojuje lekárka, uvedené príznaky môžu sprevádzať aj chronické infekcie či autoimunitné ochorenia, príznaky však nepodceňujte.

V staršom veku je najčastejšou chronická lymfatická leukémia. Ide o nadbytočnú tvorbu a hromadenie funkčne nedovyvinutých bielych krviniek v kostnej dreni, lymfatických uzlinách alebo lymfatickom tkanive rôznych orgánov.

Hematologička hovorí, že pre túto chorobu je typické, že užívatelia prežívajú dlho, ale so zlým krvným obrazom. Nemajú klinické ťažkosti ani nevyžadujú silnú liečbu, ak však choroba progreduje, dnešná medicína už má liečebné režimy, ktoré výrazne predĺžia život užívateľa aj zlepšia kvalitu jeho života.

Otrava krvi

S týmto pojmom sa zrejme stretol každý, obvykle si ľudia myslia, že k nej dochádza po poranení alebo uštipnutí hadom, hmyzom a pod. Sepsa je vždy život ohrozujúci a nebezpečný stav. U takého užívateľa je krv zaplavená baktériami alebo rôznymi toxínmi.

Problém je podľa lekárky v tom, že infekcia neostane ohraničená na orgán, do ktorého vošla prvotne, ale prostredníctvom krvi sa dostane do celého tela. Najčastejšie je vstupnou bránou tráviaci trakt, najmä črevo, do ktorého príde nálož škodlivín v potrave, alebo cez poškodenú sliznicu čreva, a tým aj cez jeho prirodzenú ochrannú bariéru, prejdú do krvi rôzne baktérie, plesne a iné toxíny.

V nevýhode sú tí, ktorí majú narušenú prirodzenú imunitu, v hematológii najmä užívatelia s nízkym počtom bielych krviniek, ale v ohrození sú aj užívatelia s prirodzene slabšou imunitou – deti, seniori, často užívatelia s cukrovkou.

Nebezpečnou bránou môžu byť aj sliznice močového mechúra alebo dýchacieho traktu, veľmi často poškodená koža (popáleniny, úraz…)

A ako sa otrava krvi prejavuje? Beáta Beňová hovorí, že sepsa sa u každého môže prejavovať inak, najčastejšie je  to:

• horúčka,
• zimnica,
• extrémna slabosť,
• svalová slabosť, až schvátenosť,
• suché pery,
• rýchla frekvencia srdca, ktorá sa dá dobre odsledovať nahmataním pulzu na ruke,
• časté sú ťažkosti orgánu, cez ktorý škodlivina do tela prišla – hnačky, bolesti brucha, kašeľ s hlienom, dýchavica, pálenie pri močení, bolesť chrbta v driekovej oblasti.

Nebezpečné je, keď začne klesať systémový tlak (menej ako 80/50), zrýchľuje sa pulz (viac ako 90/ min), objavuje sa patologická dýchavica (viac ako 20/min), začína sa objavovať spontánne krvácanie z kože a slizníc, ktoré nie je vyprovokované úrazom či poranením.

Infekcia a obranná reakcia začínajú pôsobiť na stenu krvných ciev, cievy sa rozširujú, klesá tlak, zrýchľuje sa pulz, vo vnútri ciev dochádza k prehnanému nepotrebnému vnútrocievnemu zrážaniu, ktorým sa spotrebujú zrážacie látky a užívateľ začína bez potreby krvácať.

Lekárka ďalej hovorí, že následne sa v organizme vytvorí veľký chaos a tak to, čo malo pomôcť chorobu odstrániť, obráti sa proti vlastnému organizmu človeka. Vtedy musí nutne čo najrýchlejšie odborne zasiahnuť medicína.

Určite neodporúčam domácku liečbu sepsy pomocou byliniek, vysávania rany, homeopatie, domácich výplachov a pod. užívateľa treba držať v teple, podávať mu veľa tekutín, tlmiť teplotu, avšak vždy treba konzultovať lekára, zdôrazňuje hematologička.

V rámci liečby treba čím skôr vylúčiť škodlivinu – napríklad pri otrave vypláchnuť žalúdok a pri zápale nájsť cielene antibiotikum, ktoré zničí pôvodcu zápalu. Druhá časť liečby je zameraná na podporu krvného obehu, činnosti srdca a zabráneniu rozvoja získanej poruchy zrážania krvi.

Niektoré teórie formovali základy lekárstva na dlhé storočia.

Takou bola napríklad teória starovekého gréckeho lekára Galena, ktorý veril, že krv vzniká v pečeni, odkiaľ ju žily rozvádzajú do všetkých tkanív tela. Srdce podľa jeho názoru slúžilo len na to, aby krv pretekala sprava doľava a dostala sa do pľúc. Nie všetky jeho myšlienky boli teda správne, Galenova teória tak sčasti zbrzdila rozvoj lekárstva až do 17. storočia.

• K významným objavom patril objav krvného obehu v roku 1628, o ktorý sa zaslúžil anglický kráľovský lekár William Harvey (1578 – 1657), uznávaná kapacita v oblasti medicínskych objavov. K jeho úspechom patrí aj odhalenie veľkého (telového) a malého (pľúcneho) krvného obehu.
• V roku 1668 holandský prírodovedec Antoni van Leeuweenhoek ako prvý človek pozoroval červené krvinky v mikroskope vlastnoručnej výroby.
• Transfúzia – jeden z prvých pokusov sa pripisuje Nemcovi Georgovi von Wahrendorfovi v roku 1642. Pomocou dutej kostičky vstrekol psom do ciev alkohol a pozoroval ich správanie. Po tomto pokuse bol už len krok k myšlienke a pokusu nahradiť chýbajúcu krv do krvného obehu človeka.
• Prvá historicky doložená krvná transfúzia sa datuje do roku 1665. Uskutočnil ju v Oxforde anglický fyziológ Richard Lower medzi dvomi psami.
• Prvý pokus o krvnú transfúziu medzi ľuďmi sa odohral v roku 1668, keď sa o ňu v prípade troch vojakov pokúsil nemecký lekár Matthäus Purmann.
• Krvné transfúzie zaznamenali rozmach počas I. svetovej vojny. Skúsenosti sa neskôr využívali v chirurgii, avšak ešte nejaký čas lekári zápasili s problémom zrážanlivosti krvi. Vyriešil ho až objav protizrážanlivých vlastností niektorých solí, neskôr heparínu, hirudínu a dikumarolu.