Rakovina pľúc

Prehľad

Rakovina pľúc patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce rakovinové ochorenia vôbec. U mužov ide dokonca o druhé najčastejšie ochorenie rakovinového typu, hneď za rakovinou prostaty. Priemerný vek, v ktorom k ochoreniu dochádza je 55-60 rokov.

Rizikovými faktormi sú predovšetkým fajčnie (cigaretový dym) a prašnosť v prostredí, v ktorom žijeme a pracujeme, napríklad pri povolaniach s výskytom zvýšenej prašnosti alebo nečitstoty pracovného prostredia (robotnícke povolania, bydlisko blízko továrne alebo frekventovanej cesty a pod.).

Náhodný nález pri röntgene pľúc býva často len prvým dôkazom toho, že čosi nie je s nami v poriadku. Neduhy ako kašeľ, problémy s dýchaním, vykašľávanie krvy alebo strata hmotnosti sa vyskytujú až v neskoršom štádiu a mali by byť bezpodmienečne sledované a testované, aby sa zistila ich príčina.

Pri rakovine pľúc rozoznávame:

  • malobunkové karcinómy (cca 25% prípadov), ktoré začínajú metastázovať už v rannom štádiu (v 80% prípadov sa v čase diagnózy zaznamená metastázovanie aj na iných orgánoch ako napr. pečeň alebo pľúca)
  • nemalobunkové karcinómy, ktoré rastú prevažne lokálne.

Z vyššie uvedeného rozdelenia vyplýva, že pri druhej variante je primárnym cieľom operácia, ktorá je možná v približne 20 % diagnostikovaných prípadov. Následne po operácií, resp. v prípade, že operácia nie je možná, je nasadená chemoterapia a/alebo ožarovanie. Najbližších 5 rokov však prežije len približne 20-50 % chorých.

Malobunkový karcinóm sa primárne lieči prostredníctvom chemoterapie, ktorá z pravidla vedie k zmenšeniu nádoru. Avšak kôli vysokej pravdepodobnosti návratu choroby nie je prognóza na vyliečenie príliš optimistická, užívatelia sa väčšinou nedožijú viac ako 4-12 mesiacov. Ide o skutočné zhubnú, agresívnu chorobu, s veľkou pravdepodobnosťou návratu na ktoromkoľvek mieste v organizme. Iskierkou nádeje sú štúdie tzv. terapie imunity, ktoré by mohli vyššie uvedenú prognózu zlepšiť.

Všeobecne

Rakovina pľúc, odborne nazývana ako prieduškový (bronchiálny) karcinóm, je zhubným ochorením priedušiek

Častosť

Asi 17 % všetkých rakovinových ochorení mužov postihujú pľúca. Zaujímavosťou je, že muži sú postihovaní touto chorobou asi tri krát častejšieako ženy a to najčastejšie vo veku 55-70 rokov. Napríklad v Nemecku ide o druhé najčastejšie rakovinové ochorenie, v Spojených štátoch – podobne ako Nemecku – patrí rakovne pľúc druhá priečka medzi rakovinovými ochoreniami.

Príčiny

Vplyv životného prostredia

Existuje rada látok, ktoré podporujú vznik rakoviny pľúc. Najväčším nebezpečenstvom je však bezpochyby fajčenie, fajčiari (reps. bývalí fajčiari) vôbec predstavujú 90 % všetkých rakovinových ochorení pľúc.

Podľa štúdie anglickej súkromnej spoločnosti Cancer Research Funds, zaoberajúcou sa výskumom rakoviny, zomrelo na rakovinu pľúc do 75. roka života 16% fajčiarov. Naproti tomu nefajčiari tvorili len asi 0,4%. Podľa tohto výskumu je riziko ochorenia na rakovinu u fajčiara 40 násobne vyššie ako u nefajčiara. Ako vidno na grafe, je možné riziko ochorenia na rakovinu pľúc redukovať aj tým, že v 50 –tom roku života prestanete s fajčením. Táto skupina ľudí (tj. bývalých fajčiarov) tvorí len 6 % postihnutých

Hlavné príčiny ochorenia na rakovinu pľúc:

  • fajčenie
  • azbestový prach (vyskytuje sa napr. pri brzdových obloženiach alebo v izoláciách použitých pri požiarnej ochrane)
  • arzénové zlúčeniny
  • zlúčeniny chrómu (cement, galvanik)
  • nikel (šperky)
  • polycyklické aromatické uhľovodíky (benzén v palivách)
  • rádioaktívne látky

atď…

Geneticky podmienené rizikové faktory

U ľudí, ktorých rodičia trpeli rakovinou pľúc je 2-3 krát vyššie riziko ochorenia na túto chorobu.

Prvé symptomy

V podstate neexistuje spoľahlivý indikátor prvých príznakov rakoviny pľúc. Kašeľ, problémy s dýchaním alebo bolesti v hrudi sa môžu ale nemusia objaviť. Okrem toho nie sú typickými symptómami nádorového ochorenia. Muži vo veku viac ako 40 rokov s novovzniknutými dýchacími problémami a vracajúcimi sa zápalmi dýchacích ciest v trvaní viac ako 3 týžne by sa mali nechať vyšetriť odborným lekárom. Žiaľ väčšinou je choroba identifikovaná až v pokročilom štádiu na základe príznakov akými sú strata telesnej hmotnosti, vykašliavaním krvavých hlienov, problémy s dýchaním alebo horúčkami. V tomto štádiu je už je liečba neúčinná.

Diagnóza

Diagnóza rakoviny pľúc je vo svojom rannom štádiu väčšinou náhodná, pretože choroba sa vo svojom rannom štádiu navonok neprejavuje. Diagnóza sa stanovuje na základe röntgenového snímku alebo počítačovej tomografie pľúc v súvislosti s príslušnými klinickými symptómami. V prípade pozitívneho nálezu je podozrenie z rakovinového ochorenia vyššie u dlhoročných fajčiarov, resp. bývalých fajčiarov. Aby bolo možné stanoviť, či sa jedná o rakovinu alebo nie, je potrebné postúpiť nasledovné vyšetrenia:

  • Počítačová tomografia hrudníka, tj. vyšetrenie na základe tomografickej snímky. Bez akéhokoľvek zaťaženia užívateľa rontgenovými lúčmi poskytuje táto technológia obraz vnútra tela, a to v mimoriadne vysokej kvalite. Táto metóda je dôležitá jednak pre lokalizáciu nádoru, na jej základe je možné odhanúť i rozšírenie nádoru.
  • Počítačová tomografia hlavy. Pri neurologických problémoch ako sú napr. bolesti hlavy, častá strata rovnováhy, zábudlivosť, poruchy videnia, alebo príznaky ochrnutia je možné stanoviť eventuálne metastázovanie v mozgu.
  • Sonografia brucha je vyšetrenie brucha ultrazvukom, ktorej cieľom je zistiť eventuálne metastázovanie v pečeni
  • Gamagrafia kosti – nukleárno – medicínske vyšetrenie kostí za pomoci rádioaktívnych substancií. Používa sa na stanovenie event. metastázovania v kostiach.

Rakovinu je však možné s istotou diagnostikovať len tak, že z postihnutého tkaniva pľúc sa odoberie vzorka určená na histologické a zytologické vyšetrenie pod mikroskopom. Vzorka sa získavá zavedením bronchoskopu do priedušiek a následným odobratím vzorky.

Z histologického a prognostického hľadiska môžme prieduškové karcinómy rozdeliť do dvoch skupín:

  • Malobunkové prieduškové karcinómy, tvoria 25-30% všetkých rakovinových ochorení pľúc a vďaka ich rýchlemu rastu, rýchlemu rozširovaniu a skorým tvorením metastáz nie je prognóza na uzdravenie príliš pozitívna. Pri 80% užívateľov je možné už pri prvom diagnostikovaní dokázať výskyt metastáz. Často ich nájdeme v mozgu, kde majú nasvedomí nevoľnosť, bolesti hlavy alebo najrozličnejšie poruchy,ktoré môžu byť identické s porážkou. Potom sú to napríklad poruchy videnia, poruchy s rovnováhou, ochrnutia a pod.
  • Nemalobunkové karcinómy sa môžu ďalej deliť na:
    • karcinóm z dlaždicového epilu, ktoré majú na svedomí 40-50% všetkých rakovinových ochorení
    • adenokarcinóm – 10-15% všetkých rakovinových ochorení. Predstavujú najčastejšiu formu rakoviny pri nefačiaroch
    • veľkobunečné prieduškové karcinómy, sú relatívne zriedkavé, len asi 5-10 % všetkých rakovinových ochorení

Z mikroskopicko-histologického hľadiska môžme nádory rozdeliť na:

  • G1 – dobrý
  • G2 – mierny
  • G3 – zle diferencovaný
  • G4 – nediferencovaný

G1-tky majú menej zlú prognózu. Najhoršiu prognózu majú pľúcne nádory G4. Malé nádory bez postihnutia lymfatických uzlín a metastáz majú naproti tomu relatívne dobrú prognózu.

Terapia

Terapia prieduškového karcinómu je v prvom rade závisla od jeho histologického typu a rozsiahlosti (progresu, štádia, v ktorom bol diagnostikovaný). Ďalším dôležitým faktorom pre zvolenie terapie je fakt, či ide o malobunkový alebo nemalobunkový prieduškový karcinóm.

Terapia nemalobunkového prieduškového karcinómu

Pokiaľ je to možné, mali by byť nemalobunkové karcinómy odstránené operačne. Operácie je možná, ak sa nevyskytujú vzdialené metastázy. Po operácii by mal byť užívateľ ožarovaný, pokiaľ sa vyskytnú metastázy lymfatických uzlín, prípadne ak boli infiltrované susedné štruktúry. užívatelia, u ktorých došlo k metastázovaniu alebo je nádor príliš veľký a tým pádom neoperovateľný, sú ožarovaní a prípadne podstúpia chemoterapiu. Ožarovanie sa vykonáva prostredníctvom lineárneho urýchlovača (50 und 60 Gy)

Terapia molobunkových prieduškových karcinómov

užívatelia s malobunkovým karcinómom z pravidla nepodstupujú operáciu. Molobunkové karcinómy su obzvlášť citlivé na chemoterapiu a rovnako na ožarovanie. Výhodou chemoterapie je jej dosah aj na vzdialené metastázy, ktoré sa vyskytujú u 80% diagnostikovaných užívateľov. Ožarovanie môže predchádzať chemoterapii, napr. pri problémoch s dýchaním, ktoré spôsobuje tlak metastáz na dýchacie cesty, ožarovanie však môže aj nasledovať chemoterapiu. Špecialne žarovanie sa používa na ničenie metastáz v mozgu a to aj ako prevencia, hoci ostatné výsledky nepoukazujú na metastázy v mozgu.

Prognóza

Dalo by sa povedať, že pri rakovine nie je prognóza nijako ružová. Len 20 % všetkých nemalobunkových rakovinových ochorení postihujúcich pľúca môžu byť operované. 5 rokov po operácií žije len asi 30-50 % operovaných. Pri neoperovancýh užívateľoch, ktorí podstúpili ožarovanie žije po 5-tich rokoch len asi 20-30%. S výskytom metastáz a molobunkových karcinómov sa prognóza ešte zhoršuje. Priemerný čas života je 4-12 mesiacov. No sú i výnimky, preto by nikto postihnutý touto chorobou nemal predčasne hádzať flintu do žita a postaviť sa tejto chorobe zoči voči.